Kunoichi - krásna a nebezpečná žena Ninja
Ženy hrali dôležitú úlohu v histórii ninjutsu. Sú známe pod názvom Kunoichi – žena ninja. Kunoichi ako slovo pochádza z 3 zložených znakov kanji. Tieto tri znaky dávajú dohromady výraz pre ženu – onna.
Je pravdou, že muži majú v tele 9. otvorov zatiaľ čo ženy majú o jeden viac, preto sa ženám hovorilo Ku no ichi (9 + 1) a preto sa názov používal pre ninju ženského pohlavia.
Ich tréning bol trošku odlišný od ich mužských náprotivkov. Boli trénované aby dokázali využiť svoje ženské prednosti, krásu, šarm, sexuálnu príťažlivosť, na odpútanie pozornosti stráží. Čo im umožňovalo sa dostať tam kde ich mužský kolegovia nemali šancu uspieť. Ich tréning spočíval v umení prevlekov, maskovania, miešaní jedov a drog, psychologickej manipulácií, umení zvádzania a využívaní svojho pôvabu k priblíženiu sa do tesnej blízkosti obete. Samozrejme, ktorý muž by odolal krásnej žene netušiac, že na to môže doplatiť.
Boli nasadzované tam kde sa mohli dostať jedine ženy bez podozrenia ako konkubíny, gejše, alebo prostitútky. Učili sa umeniu tanca, spevu, hrania na hudobné nástroje, čajového obradu, to boli ich nástroje ako sa dostať čo najbližšie k obeti svojho záujmu a získavať informácie. Hovorilo sa, že vo feudálnom Japonsku neexistoval hrad kde by sa kunoichi nedostala.
Čo sa týka ich zbraní ich výcvik sa zameriaval na malé a krátke zbrane, ktoré sa dali ľahko schovať do rukávov prípadne do vlasov. Bežne sa používali ihly, sponky a ihlice do vlasov, prstene s hrotom, oceľové pazúry (neko – te, mačacie drápy) navlečené na koncoch prstov. Samozrejme tieto zbrane mali pre väčšiu účinnosť napustené jedom. Často boli oveľa nebezpečnejšie a efektívnejšie ako ich mužský kolegovia. Pretože nebojovali otvorene, ale vylákali obeť pod nejakou zámienkou do svojej blízkosti a v tichosti ju zlikvidovali. V prípade odhalenia predstierali zdesenie, strach na odpútanie pozornosti, aby mohli nenápadne uniknúť. Takáto taktika sa používala nielen v Japonsku, ale aj v iných kultúrach. Zameriavali sa na krátke vrhacie zbrane, ako shurikeny, rôzne dýky, tanto – krátky nôž, koshigatana – dva meče s krátkou čepeľou, ktoré boli v rukách cvičenej kunoichi veľmi nebezpečnou zbraňou. Menší dôraz bol kladený na väčšie a dlhé zbrane, ako sú katana, yari – kopija, palica.
Mochizuki Chiyome – Kunoichi z Kogy
Mochizuki Chiyome bola manželkou Mochizuki Moritoki samuraja z Shinano. Bola často opustená a starala sa o daimjóa Takedu Shingena, ktorý bol strýko jej manžela. Kým bol jej manžel vo vojne dostala od Takedu Shingena úlohu vytvoriť tajnú špionážnu sieť a vycvičiť ženy v umení ninjutsu, ktoré by získavali informácie a plánovali podvratné akcie u protivníkov. Lady Chiyome túto úlo
hu prijala a v obci Obujte v regione Shinshu (dnešná oblasť Nagana) začala hľadať potencionálne kandidátky na výcvik. Na túto úlohu bola najlepšou kandidátkou, lebo pochádzala z dlhej tradície ninjov z Kogy. Mladé ženy získavala ako siroty, prostitútky alebo opustené obete občianskej vojny z obdobia Sengoku. Veľa z nich verilo, že dostanú novú šancu na nový život. V skutočnosti boli školené ako zberačky informácií, poslovia kódovaných správ, v prípade potreby ako vrahyne. Učili sa v činnostiach ako Miko (obsluha svätyne), kde slúžili v šintoistických svätyniach po celej krajine, umenie gejší, čado (čajový obrad), prostitútky. To im umožňovalo sa pohybovať voľne po celej krajine a prakticky bez podozrenia si plniť svoje výzvedné úlohy. Ak sa nejaké dievčatá vzbúrili tak Chiyome im pripomenula, že ich zachránila pred hrozným životom na ulici, tak ich držala v poslušnosti. Čo sa týka fyzickej prípravy boli pripravovane skôr na boj jeden na jedného ako na nejaké rozsiahle bojové taktiky. Výcvik boja bez zbrane bol rovnaký ako mali muži len techniky boli prispôsobené ich veľkosti a sile. Kunoichi boli vyzbrojené arzenálom malých zbraní a v použití jedov, ktoré mali dobre ukryté pred zrakmi ostatných. V priebehu doby Chiyome a jej kunoichi vytvorili rozsiahlu sieť tajných agentov v počte 200 až 300 ľudí, ktorá slúžila klanu Takedu Shingena, ktorý bol vždy dobre informovaný o krok dopredu pred jeho protivníkmi, až do jeho záhadnej smrti v roku 1572. Po čase celý výcvik prešiel pod školu Kosuke Anayama a lady Chiyoma zmizla v histórii.
Autor: Jaroslav Dávidík