Ninja - Samuraj z odvrátenej strany mesiaca
V dobe feudalizmu v Japonsku vládol Samuraj – Bushi. Sledoval s riadil sa neúprosným kódexom cti – Bushido ( v prípade jeho porušenia bol potrestaný uložením obradnej sebe vraždy Seppuku, alebo Hara – Kiri) a jeho bojová schopnosť zo samurajským mečom – katanou bola legendárna. Naoko by sa mohlo zdať, že sa nebál ničoho alebo nikoho. Ale v skutočnosti sa bál alebo mal prinajmenšom zdravý rešpekt z iného druhu bojovníka, Samuraja z odvrátenej strany mesiaca – NINJU. Bol to strach alebo rešpekt vskutku oprávnený.
Korene ninjutsu sú vysledovateľne rovnako ťažko, ako stopy ninju v akcii. Zachovalo sa len málo záznamov, bolo zapísaných len trochu z dejín týchto bojovníkov. Aj tá troška, ktorá existuje bola zhromaždená ľuďmi ,,z vonku“, čo mali málo faktov podporených rôznymi mýtami a dohadmi. Ninjovia neodhalili skoro nič, veľmi úzkostlivo si strážili svoje tajomstvá.
Tam kde sa vynoril – tajomný tieň- často zanechal po sebe strach, hrôzu a často aj smrť. Na rozdiel od samurajov bojoval ninja proti nepriateľom rôznymi prostriedkami, každá metóda bola dobrá na vykonanie svojho poslania. Vďaka svojím úžasným schopn
ostiam vznikol medzi japonskými ľuďmi mýtus o ninjoch, ktorý vedel byť neviditeľný, chodiť po vode, zmiznúť v uzavretej miestnosti, dokonca boli nezraniteľný. Títo všestranný bojovníci boli určený pre špionáž, diverznú činnosť. To boli ich úlohy v starom feudálnom Japonsku. Žiadny hrad alebo pevnosť nebola pred nimi v bezpečí, žiadna jama dosť hlboká, žiadny múr dosť vysoký. Kto sa im postavil do cesty, zomrel. Plnili príkazy svojich vládcov s presnosťou, ktorá bola až fanatická. Po vykonaní úlohy zmizli rovnako nenápadne ako sa objavili. To vychádza z prísnej povinnosti utajiť umenie ninjutsu, ktorú musel každý ninja dodržať. Len málokedy sa podarilo vyniesť na svetlo sveta niečo z ich tajomstiev.
NINJUTSU – Cesta Bojovníka
Filozofia Ninjutsu:
Ninjutsu sa nedá učiť len tak bokom. Ninjutsu je životná cesta na, ktorej začiatku sa môžeme dobrovoľne postaviť, a kráčať po nej celý život. Ninjovia nepestovali svoju filozofiu ako uzavreté náboženstvo, skôr hľadali prirodzené, prírodné a vesmírne zákony a vzťahovali ich na skryté sily v človeku, ktoré sa snažili pozdvihnúť a využiť. Prijímali preto rôzne učenia (budhizmus, taoizmus, zen) a prispôsobovali si ich svojím potrebám.
Ninjutsu ako životný štýl sa rozvinulo vďaka starým bojovým mníchom Yamabushi, ktorý žili v horských oblastiach IGA a KOGA. Pôvodným zmyslom ninjov bolo osvietenie – poznanie jedinca a skúmanie jeho úlohy vo svete a vesmíre. Ninjovia žili skromne a prirodzene svojim duševným životom v japonských horách. Ak ninja nezaujato pozoruje prírodu mohol porozumieť svetu a svojmu vlastnému vzťahu k nemu a týmto spôsobom mohlo dôjsť k sebapoznaniu. Samozrejme veľmi sa to nepáčilo úradným miestam v starom 
Japonsku. Takisto aj predstavitelia oficiálneho náboženstva si nechceli pripustiť, že ľudia stojaci mimo nich, rozumeli duchovným fenoménom alebo dokonca ich na sebe zažili. Akonáhle tieto oficiálne miesta sa dopočuli o obyvateľoch hôr, ktorý podľa všetkého objavili metódy ako využiť svoje prirodzené schopnosti k svojmu prospechu reagovali veľmi agresívne. Vláda vyslala oddiely vojakov s úlohou týchto mníchov zlikvidovať. U horských mníchov vyvolalo takéto ohrozenie obrannú reakciu. Počas nasledujúcich storočí sa Ninjovia vďaka boju o prežitie stali odborníci ako vojenský špecialisti. Týmto ustúpil do pozadia pôvodný filozofický aspekt. Základom každej akcie ninju či už pri bežnom živote, alebo výcviku, alebo pri nasadení do akcie bola snaha mať sám seba vždy pod kontrolou. Ninja musel poznať svoje vlastné slabosti ale aj silné stránky. Vedel sa harmonicky naladiť na osobnosť protivníka, aby dosiahol žiadaného výsledku. Poznal, kedy je čas jednať a kedy je lepšie počkať.
Príbeh:
Chlapec, ozbrojený len malým kyjakom – hjunku-, sedel tíško na čerešňovom strome, v neďalekej husto stromami posiatej provincie IGA. Prišiel sem sám neskoro popoludní a počas príchodu noci sa vyšplhal na strom do svojej pozície.
Noc bola tmavá, mesiac sa skrýval za mrakmi. Objímali ho len zvuky noci a ťahavé zavýjanie divého psa znelo pomerne nablízku. Po chvíli započul niečo, čo sa pohybovalo pod stromom priamo pod ním. Takáto situácia ba nahnala strach aj dospelému. Ale chlapec sa nebál. Naopak, vítal príležitosť vyskúšať si samého seba a to čo sa naučil. Teraz bol NINJA!!!
Počúval!!! Nielen počúval, ale POČÚVAL!!! Bola to získaná schopnosť. Počúval nielen zvuky, prichádzajúce zvonka, ale i tie zvnútra: svoj dych, neuveriteľné pomalé búšenie svojho srdca.
Jeho HANSHI, majster v ryu, mu povedal:,, Tma je časom Ninju. Veľa krát už v tme čakal. Úspech jeho úlohy či prežitia môžu závisieť na jeho schopnosti zostať TICHÝM, kľudným. „Vo tme, hovorieval HANSHI, „každý počuje lepšie. Nepriateľ sa ťa takisto bude snažiť započuť. Avšak počuť ťa nesmie. Musíš počúvať svojim vlastným zvukom a počúvať zvuky toho, čo je okolo teba“.
To bola lekcia, na ktorú nemusel byť kladený príliš veľký dôraz. Až raz keď mu bolo sedem rokov, priniesli do ich tábora do červena uvarené, čiastočne kože zbavené telo ninju. Bol schovaný pod stropom hradu jedného kniežaťa a chytil ho samuraj. Dosť dobre nepočúval. Bol uvarený zaživa....
Dávidík Jaroslav
(zdroj: Ninja klan smrti – Al Weiss – Tom Philbin)