NINJA - Tajuplný japonský bojovník
Čriepky z histórie
Slovo Ninja alebo jeho alternatívne názvy Shinobi, Rappa, Kusa sa znovu a znovu objavuje v historických prameňoch v súvislosti získavania spravodajských informácii a úkladnými vraždami, vykonávanými expertmi na bojové umenia. Shinobi je iný názov pre ninju používa sa hlavne v Japonsku v Európe sa zaužíval aj kvôli výslovnosti názov Ninja. Rappa – znamená v preklade násilník, surovec, bitkár označovali ich tak samuraji pre spôsob ich boja. Kusa – znamená tráva, keďže ninja sa vedel pohybovať v súlade s prírodou a vedel splynúť s okolitým terénom alebo často číhal niekde ukrytý v poraste od toho sa mohol odvodiť tento ekvivalent názvu pre ninju.
Praktiky ninjov boli súčasťou samurajskej bojovej taktiky a nebolo možné sa im vyhnúť a žiadny samuraj si nemohol dovoliť ignorovať tajomnú hrozbu, ktorú títo bojovníci predstavovali. Práve vďaka tomu boli služby ninjov využívané a oni sami vzbudzovali rešpekt, aj napriek tomu, že nimi prakticky všetci pohŕdali kvôli tomu že ich jednanie odporovalo samurajskému kódexu. S časti je to vysvetliteľné, že mnohí ninjovia pochádzali z nižších spoločenských vrstiev a ich nekonvenčné metody boli v tej dobe protikladom správania sa urodzeného ideálneho samuraja, hľadiaceho priamo smrti do oči. Dôvodom toho je možno tá skutočnosť, že Daimjó – japonský šľachtic,(obdoba európskeho kniežaťa), si neprial poškvrniť povesť svojich statočných a urodzených samurajov tým, aby vykonávali zavrhnutia hodné činnosti. Miesto toho za to zaplatil niekomu kto s tým nemal problém. Bola to síce neobvyklá, ale vysoko cenená služba. V japonskej vojnovej histórií boli ninjovia jediným prípadom nájomných žoldnierov, ktorých služby si rôzny daimjóovia platili.
Japonský historik Watatani popisuje situáciu následovne:
,,Takzvané techniky ninjutsu, čo sú vlastne schopnosti shinobi – no – jutsu si kladú za cieľ, aby sa nepriateľ nedozvedel o prítomnosti protivníka. Pre ich osvojenie bol nutný špeciálny výcvik. V období Sengoku (1467 – 1573), boli tieto techniky využívané počas vojnových ťažení a zahrňovali techniky a schopnosti sekko (zvedov) a kanchó (špiónov).
Nábor a výcvik ninjov
V polovici 15. storočia si určité samurajské rodiny začali osvojovať mimoriadné schopnosti v oblasti získavania informácii a záškodníckych operácií a úkladných vrážd. Stávali sa z nich rodiny ninjov. Podobne ako v iných školách bojových umení sa znalosti a skúsenosti odovzdávali z otca na syna, alebo čo bol častejší prípad sensei (učiteľ) zasväcoval vybraných žiakov čo nemuseli byť voči nemu v rodinnom vzťahu. Niektorý daimjó si mohli cvičiť vlastné skupinky ninjov pokiaľ im to majetok dovoľoval. V zákone z roku 1640 sa dočítame, že len daimjóovia, ktorý mali ročný príjem vyšší než 10 000 koku ryže (asi 2800 metrov kubických) mohli mať vo vlastných armádach shinobi.
Škola ninjutsu nazývana Nakagawa – Ryu, ktorá v 17. storočí slúžila daijmjóovi Cugaru v provincii Mucu, je dobrým príkladom toho, ako proces náboru a výcviku prebiehal:
Zakladateľom školy bol samuraj menom Nakagawa Shoshunjin, ktorý ninjutsu výborne ovládal. Asi najviac fascinujúcim popisom jeho života je popis, že ,,že sa dokázal premeniť na krysu, pavúka, vtáka alebo zviera“ – ide o to aké magické schopnosti boli ninjom prisudzované.
Realita bola však taká, že Shoshunjin velil skupinke desiatich mladých samurajov, ktorých cvičil v umení ninjutsu a komukoľvek sa zakázal čo i len priblížiť k miestu ich výcviku. Ktoré sa nachádzalo v južnom cípe hradu Ishibayashi. Shoshunjin nazval svoju skupinu Hajamichi no mono (ľudia pre rýchly úder), ich počet sa za krátky čas rozrástol na dvadsať. Pracovali na priamy rozkaz daimjó a ich výcvik bol držaný v tajnosti.
Vodcovia ninjov v provinciách boli zároveň drobnými vlastníkmi pôdy a obdobne a všetci daimjóovia kládli veľký dôraz na rodinné väzby a dedičskú lojalitu. Od každého chlapca, ktorý sa narodil v rodine samuraja sa očakávalo, že sa stane bojovníkom. Veľkú časť svojho detstva trávili tým, že sa učili zachádzať s mečom, kopijou, lukom a niečo neskôr zo strelnými zbraňami, jazdou na koni.
Od mladého ninju sa očakávalo samozrejme ešte viac. Musel byť vzdelaný v takých oblastiach ako sú výbušniny alebo miešanie jedov. Musel byť expertom na pohyb a prežitie vo voľnej prírode. To zahrňovalo aj také znalosti s ,,ninjovskej tradície“ ako napr. vyčistiť vodu alebo ako uvariť ryžu v táborisku, tak že sa zabalí do vlhkej handry a zakope sa v ohnisku. Mal perfektnú fyzickú kondíciu, aby dokázal zdolávať hradby hradov, vedel kresliť a čítať mapy, bol odborník na boj bez zbrane aj zo zbraňou. Pokiaľ sa prezliekal za príslušníka iných povolaní musel mať znalosť týchto profesií, aby pôsobil presvedčivo.
Viera a presvedčenie
Na psychologickej úrovni sa mladý ninja potreboval oslobodiť od strachu zo smrti a umierania ešte vo väčšej miere než sa obvykle očakávalo od bežného samuraja, ktorého úlohou bolo slúžiť svojmu pánovi až do samého konca. ,,Zmyslom života samuraja je v jeho smrti,, ako napísal jeden slavný bojovník. Pokiaľ samuraj sklamal v boji alebo sa prehrešil voči kódexu musel spáchať verejnú sebevraždu známu pod názvom hara – kiri alebo seppuku. Ninjové vnímanie svojho vlastného osudu bol o niečo intenzívnejšou verziou samurajovho sveta. Hlavným rozdielom v prístupe, ktorý odlišoval ninju a samuraja, bolo akceptovanie nožu v temnotách ako legitimného prostriedku útoku. To znamená, 
že museli mať veľmi rozvinutú intuíciu, aby dokázali vycítiť nebezpečenstvo útoku ,,spoza rohu“. Čo sa týka sebevraždy u ninju ten ju spáchal len v tom prípade aby sa vyhol mučeniu, keď ho chytili alebo keď nemal možnosť úniku.
Platný samurajský kódex vyžadoval predovšetkým viditeľnosť, aby ako aj priatelia aj nepriatelia mohli rozpoznať, komu bola udelená pocta ísť do bitky v prednom rade. Pre uľahčenie identifikácie samuraji nosili na chrbte brnenia vlajočku. Akonáhle sa samuraj zapojil do bitky cieľom bolo nájsť seberovného a pripraviť ho o hlavu a ako trofej ju priniesť daimjóovi, ktorý poznamenal meno víťaza aj obete a svojho stúpenca náležite odmenil.
Úloha ninju v bitke bola odlišná. Často používal maskovací odev čiernej, šedej alebo inej farby podľa toho ako to vyžadovala situácia. Nemal žiadnu vlajku, ktorá by ho mohla identifikovať. Jeho úloha pri obliehaní hradu spočívala v tom, že sa tam dostal a schoval sa už niekoľko dní pred bitkou. Pred bitkou, alebo počas nej začal rozosievať medzi obrancami zmätok tým, že založil požiar, pozabíjal stráže alebo dokonca zavraždil veliteľa. Akonáhle dokončil svoju prácu stiahol sa do anonymity a všetku slávu zanechal prvému samurajovi z útočiaceho vojska.
Dodatok:
V súčastnej dobe oproti minulosti nám slúži tréning ninjutsu na rozvoj osobnosti človeka. Rozvíja koncentráciu, posiluje telo, ducha, myseľ, ako ktorékoľvek iné bojové umenie. Samozrejme techniky sa cvičia a trénujú s maximálnou účinnosťou a efektivitou ako v minulosti.
Pripravil: Jaroslav Dávidík, ninjutsu108@gmail.com
Zdroj: Nindžové – S. Turnbull